13. decembra, práve keď má meniny Lucia, sa žiaci a pedagógovia školy zišli vo vestibule, kde učiteľky PaedDr. Ľ.Zaťková a Ing. A. Kisantalová pripravili pre nich krátky program o ľudových zvykoch na Luciu. Tento deň naši predkovia považovali za najväčší stridží deň. Verilo sa, že Lucia bola najväčšou bosorkou a že v noci sa stretávajú vospolok všetky strigy. Už deň pred Luciou sa odporúčalo dobre najesť cesnaku, aby ochránil jedinca pred zlými duchmi.
Na Luciu sa dievky poobliekali do bielych plachiet a s pomúčenými tvárami chodili po dedine. Búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny a tým symbolicky vyhnali zlo z domov. S dňom sv. Lucie sa spájajú aj rôzne ľúbostné čary. Dievčatá si vtedy starostlivo pripravili 13 lístkov, na ktoré napísali mená chlapcov srdcu milých a každý deň jeden lístok spálili. Meno, ktoré zostalo na poslednom lístku, malo byť menom budúceho manžela. Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ Ľudia zvyknú robiť rôzne úkony, ktoré majú chrániť ich majetok, zdravie a lásku. Chlapci chodievali po domoch s reťazou vinšovať hojnosť hospodáreniu a domáci ich obdarovali slaninkou alebo drobným peniazom. Mládenci si od Lucie do Štedrého dňa vyrábali drevený stolček, avšak bez použitia klincov, a na polnočnej omši sa na neho postavili. Potom uvideli všetky bosorky v dedine. Zachrániť pred nimi sa mohli tak, že keď utekali, sypali za seba mak. Na Luciu, podobne ako na Barboru, si dievčatá dávali do vázy čerešňové alebo jabloňové vetvičky, a pokiaľ do Štedrého dňa vykvitli, zaručene ich stretla láska. Na záver programu bola zapálená tretia adventná sviečka.
